Vstúpte do Domu Creelovcov zo série LEGO® Icons Stranger Things – ak sa odvážite

Hlboký nádych, ešte hlbší nádych. Zvládnete to. Je to predsa len dom. Starý, neslávne známy, strašidelný dom s dlhou históriou nevysvetlených zmiznutí. Čo najhoršie sa môže stať? Okrem toho, že by sme uviazli v Obrátenom svete… alebo ešte horšie… vo Vecnovej interdimenzionálnej mysli. Prečo som s tým vlastne súhlasila?

Ešteže ste tu vy. Bez vás by som sa do domu Creelovcov určite neodvážila. Nevadí vám, ak sa posuniem o malý, naozaj malinký kúsok bližšie? Takto… áno, oveľa lepšie. Zvonku ten dom pôsobí celkom nevinne. Viktoriánska architektúra, strmá strecha, veža uprostred, množstvo zdobených detailov. Ale obaja vieme, čo sa tam odohralo. A takéto staré gotické sídla majú talent vyhnať zo mňa dušu z tela. Ešte chvíľu… len sa potrebujem dať dokopy. Rýchle dýchacie cvičenie a môžeme ísť dnu. Nádych… výdych… nádych… výdych…Dobre. Skúste otočiť kľučkou. Ja budem hneď vedľa vás… teda… za vami. Na tri? Jeden, dva, dva a štvrť, dva a pol…*Vrzg*...

Tri… Fúha! Táto chodba je poriadne desivá! Teda až na tie nádherné vitrážové dvere vpredu. Ach, tie detaily sú až mrazivo dokonalé. Ale nenechám sa nimi uniesť! Sme predsa v strašidelnom dome. A bolo by dosť naivné myslieť si, že ten telefón tam naozaj chytí signál, keby sme (zaklopeme na drevo, teda radšej všade) skončili v… no veď viete… v pazúroch Vecnu. Ste si naozaj, ale naozaj istí, že chcete pokračovať? Áno? Nuž dobre… Ale len aby ste vedeli, čaká nás sedem miestností vrátane tejto chodby, rozložených na troch poschodiach, takže štatisticky nás vydesí… hm… každá jedna. Ach, vidím, že už mierite do ďalšej miestnosti. Počkajte na mňa!

Hm… zdá sa to len mne, alebo táto obývačka pôsobí až prekvapivo… útulne? Starožitná viktoriánska estetika sa tu mieša so súčasnými prvkami. Gauč vyzerá mäkučko a dokonca na stolíku ležia noviny. Mohli by ste sa na ne ísť pozrieť? Čo píšu v titulkoch? Stranger Things: Prvý tieň… No… to neznie veľmi povzbudivo. Prečo to nemôže byť napríklad Stranger Things: Všetci prežijú a nič už nebude zvláštne? Táto miestnosť by mohla byť naozaj príjemná… keby sa v každom kúte neskrýval Vecna. A on sa skrýva! Tak čo poviete, neodídeme radšej? Ach, vy chcete vidieť ďalšiu miestnosť… samozrejme, že chcete… Tak až po vás…

Hm… myslím, že toto bola jedáleň, kde si Creelovci kedysi dávali, ako si mysleli, úplne obyčajnú rodinnú večeru. Teraz tu po nich zostali len duchovia. Pozrite, stôl je stále prestretý a sú tu aj sviečky a všetko okolo. Nuž, z tejto miestnosti mám naozaj zimomriavky, tak sa tu radšej nezdržujme. Pokračujeme ďalej?

Uf! Prízemie máme za sebou. Chcete vidieť aj horné poschodie? Zablikala teraz tá lampa, alebo som len príliš žmurkala? No dobre, ideme hore.

Prečo tá podlaha tak vŕzga? Je to ako zabudovaný poplašný systém pre demogorgonov. Neplačem, fakt… to ten prach, mám alergiu. Tak teda, ako ste chceli, tu je prvé poschodie. Tu mali izby Alice a Henry. Už len keď tu stojím, mám pocit, akoby všetkých 2 593 dielikov domu vibrovalo nejakým temným príbehom. Pokojne vojdite do Henryho izby… ja zostanem tu vonku… strážiť. Pozrite, posteľ, nočný stolík, truhlica na hračky, všetko je tu. Ach, a aj ten pavúk v pohári vedľa postele. Preboha… vidíte tú kresbu na truhlici? Vyzerá ako mozkožrút! Predstavte si, že by vám niečo také nakreslilo vlastné dieťa… to by ste si na chladničku asi nevystavili.

A vedľa nej chudinka Alice… také veselé, živé dievča. A predsa taký tragický osud. Jej posteľ tu stále stojí, hračky ležia tam, kde ich nechala, a pri krbe sú úhľadne naukladané knihy, akoby sa každú chvíľu mala vrátiť. Čo ten klobúk na posteli? Nezdá sa vám to trochu zvláštne? Možno to nič neznamená. Len obyčajná vec, zabudnutá v zhone. Ale čo ak… čo ak patrí Vecnovi? Radšej sa ho nedotýkajme. Pre istotu.

Predstavte si, že práve tu, na tomto poschodí, vyrastal Henry. Obyčajný chlapec, z ktorého sa stal… Vecna. Už len tá myšlienka spôsobí, že aj studené, zaprášené podkrovie nad nami zrazu pôsobí takmer prívetivo.

Ešteže sme sa z toho poschodia dostali preč. V porovnaní s tým všetkým tu aj ten obrovský pavúk vyzerá takmer neškodne, hoci hrať by som sa s ním určite nechcela. Tak ako Henry… brr, až mám z toho zimomriavky. Pozrite na tie lampy a sviečky všade navôkol. A tam hore je dokonca aj rádio. Predstavte si, že Victor Creel si kedysi myslel, že práve tu na povale sa ukrýva démon. Lenže skutočné monštrum bolo celý ten čas dole.

Viete čo? Prešli sme tým domom celým a obaja sme to zvládli bez ujmy. Nakoniec to nebolo také desivé, ako som sa obávala. Haha, prepáčte. Ani sama neviem, prečo som sa tak veľmi bála.

Hm, čo myslíte, na čo slúži toto? Ajaj.

Prečo sa tu zrazu tak ochladilo? Počkajte, to sú vo vzduchu nejaké vznášajúce sa častice? A to… to sú odbíjajúce hodiny? Nie, nie, myslím, že som niečo spustila a že nás to práve ťahá do Vecnovej intedimenzionálnej mysle! Rýchlo! Skôr než sem dorazí Vecna – aká je vaša obľúbená pesnička? Možno to rádio ešte funguje!

Ešteže som si všimla Steveovo auto na príjazdovej ceste! To znamená, že on, Eleven, Mike a ostatní zo Stranger Things tu budú každú chvíľu… a zachránia nás. Či?

Každú chvíľu tu budú… však?!

STRANGER THINGS ™/© Netflix. Used with permission.